Mramor, náučné okienko:
Metamorfózou karbonátov vznikajú kryštalické vápence alebo mramory a kryštalické dolomity. Podstatnou minerálnou zložkou sú kryštály kalcitu, resp. dolomitu. Ak pôvodný karbonát obsahoval prímes ílovej hmoty, tá pri sa metamorfóze mení na sľudy a Ca - Al kremičitany (epidot, diopsid, aktinolit ai.). Z vedľajších súčiastok sú zastúpené amfiboly, chlority, Mg-sľuda (flogopit), plagioklasy, Mg-olivín, serpentín, zoizit, Ca-granát ai. Akcesórie tvoria kremeň, granát, sericit, pyrit, magnezit, hematit, magnetit, titanit ai. Textúra býva všesmerná i rovnobežná. Štruktúra je zreteľne zrnitá žulovitá jemno až hrubozrnná. Pri väčšom obsahu sľudnatých nerastov je i šupinatozrnitá. Sfarbenie majú belavé, sivé, žltkasté, načervenalé, nazelenalé, modrosivé až čiemosivé (od grafitu). Chemické zloženie kryštalických vápencov sa podobá organogénnym vápencom, z ktorých premenou vznikli.
Výskyt
V Západných Karpatoch sa vyskytuje svetlý a ružovkastý mramor triasového veku pri Tuhári neďaleko Lučenca. Je prestúpený žilkami kalcitu. Slúži ako dekoračný kameň. Je pokrytý vrstvou červených zvetralín „terra rossa". Z d'alších slovenských mramorov sú známe biele mramory z Ochtinej, tmavý žarnovský mramor od Turne nad Bodvou a z Iľanovskej doliny v Liptove. Kryštalické vápence sú známe z okolia Bacúcha, Šumiaca, Kráľovej hole, zo Slovenského rudohoria, z Malých Karpát a z tzv. pliešovského ostrova uprostred neovulkanitov pri obci Pliešovce, v okolí Banskej Štiavnice.
Použitie
Ako ušľachtilý kameň, silne podrvený na výrobu vápna, ako stavebný kameň, na melioračné účely.
